7.2.2018 - streda

7. února 2018 v 18:52 | Štoby |  Denné blogy
Crush, myslím, že slovenský ekvivalent by mohol byť platonická láska? Možno, aspoň pre moju osobu je toto slovo vystihujúce. Myslím, že všetci máme niekoho takého. Niekoho, na koho budeme mať večne slabosť. Môže to byť naša detská láska. Prvá láska. Človek, ktoré sme kedysi milovali. Môže to byť naozaj ktokoľvek.
 

31. 01. 2018 - streda

31. ledna 2018 v 21:00 | Štoby |  Denné blogy
Poznáš to? Pomáhaš, kde komu, ale sebe nijako pomôcť dokážeš.. klišé? Zrejme áno



28. 01. 2018 - nedeľa

28. ledna 2018 v 20:20 | Štoby |  Denné blogy
Hudba ide cez uši rovno do srdca

 


27. 01. 2018 - sobota

27. ledna 2018 v 23:21 | Štoby |  Denné blogy
Je hokej ťažký?
- Neviem, vy mi povedzte. Musíme mať pevnosť a silu futbalistu, vytrvalosť maratónskeho bežca a koncetráciu chirurga pri operácií mozgu. Všetko toto musíme spojiť vo vysokej rýchlosti na chladnom a šmykľavom povrchu, počas čoho nás chce ďalších päť ľudí zabiť. Oh, áno, spomenul som, že stojíme na čepeli hrubej 1/8 palca? Je ľadový hokej ťažký? Neviem, povedzte mi. Ďalšia otázka.
Brendan Shanahan

26. 01. 2018 - piatok

26. ledna 2018 v 21:46 | Štoby |  Denné blogy
Pozerám sa okolo seba a vidím tých uhladených ľudí. Starajú sa o seba. Nevytŕčajú. Neplačú. Smejú sa na povel. Necítia úprimne. V hlave majú program. Čo sa to s ľudmi stalo? Dostala ich spoločnosť alebo sa ňou nechali dobrovoľne lapiť. Prečo ľudia nedokážu milovať vášnivo? Smiať sa z plného hrdla? Tancovať v kvapkách letného dažďa? Prečo ľudia nevedia všetky svoje city prežívať naplno? Možno to bude bolieť, ale človek by si mohol povedať stálo to za to. Prečo ľudia neplačú, keď cítia, že to jediné by im pomohlo? Boja sa, že ich ostatní označia za slabochov? Slzy však nie sú prejav slabosti, ale prejavom, že sme boli až príliš dlho silný.

ideály

26. ledna 2018 v 11:23 | Štoby |  Me and my broken heart
Láska umiera s nádejou, ale nádej umiera posledná.

25. 01. 2018 - štvrtok

25. ledna 2018 v 23:18 | Štoby |  Denné blogy
Zakaždým sa vrútime dovnútra ako veľká voda. Celá miestnosť obložená drevom. Stoly a pri nich lavičky. Dlhý bar pozdĺž, ktorého sa tiahnu vysoké stoly s barovými stoličkami. Obzeráme sa.. náš stôl je prázdny. Čaká nás. Na naše nové historky, sťažnosti, postrehy, ... na nové spomienky, ktoré pri ňom vytvoríme, na nové myšlienky, ktoré nás napadnú, na neutíchajúce záchvaty smiechu.
Prečo chodíte do Budíka? Veď je to krčma a smrdí to tam!


Kam dál