22. 01. 2018 - pondelok

22. ledna 2018 v 19:06 | Štoby |  Denné blogy
22. január má pre mňa vždy zvláštny zmysel. Okrem iného by mal môj starý otec 102 rokov, narodil sa v tento deň v roku 1916 a mňa vždy zamrzí, že som ho nemala možnosť spoznať, pretože zomrel v roku 1996 a to som mala jeden rok. Myslím, že by sme si rozumeli, pretože podľa slov môjho otca to bol týpek (mal napríklad taký zvyk, že kávu pil iba s koňakom). Od roku 2008 je pre mňa tento deň spojený so smrťou Heatha Ledgera, ktorý ma okúzlil asi ako každú teenegerku. Jeden z mojich srdcových filmov je Príbeh o rytierovi, ktorý môžem pozerať aj o polnoci.

Dnes je teda pondelok, začiatok ďalšieho krásneho týždňa. Áno priatelia, dokázala som to! Vyšla som zo zóny komfortu a dokopala som sa do fitka. Je to pre mňa naozaj náročné a to tam chodím pomerne dlho. Avšak musím povedať, že svojich 17 kíl som schudla doma a nie na strojoch. Necítim sa tam dobre, pretože mám pocit, že tam nepatrím. Medzi tých ľudí, ktorí presne vedia čo cvičia, ako cvičia a majú tam priateľov. Domča, introvert, tam si tam chodí zabehať a spraviť si cviky s vlastou váhou. Akože reálne sa snažím si povedať, že robím to pre seba a nemám sa prečo báť a nikto ma nebude súdiť, ale ako človek bez sebavedomia je to pre mňa náročné. Najmä, keď som bola takmer celý život väčšia. Ale(!) vždy keď tam prídem stretnem chalana, ktorý sa mi zakaždým pozdraví, štýlom akoby sme sa poznali celý život a ja absolútne netuším, kto to je. To ma privádza k otázke, prečo ľudia pri pozdrave rovno aj nepredstavia? Viem, viem, je to hlúpy nápad, ale toľko starostí by mi to uľahčilo. No rozhodla som sa, že nabudúce ho zastavím a rovno sa ho opýtam či si je istý komu sa zdraví a keď mi povie, že sa poznáme, tak sa asi prepadnem od hanby. Inak vďaka dnešnému behu a zaberáku na nohy sa mi trasú a zajtra sa zrejme nepostavím, lenže sa budem musieť.

Zajtra totiž(!) mám pohovor na Erazmus+. Kto nevie čo to je, jednoducho povedané, budúci semester budem môcť študovať na škole v zahraničí. Ja som si vybrala Maďarsko a to z toho dôvodu, že mi táto krajina príde zaujímavá a rozprávam aj tou ich divnou rečou a okrem iného sa tam hlási aj málo ľudí, pretože na výber sú aj krajiny Škandinávie, USA, Francúzsko či iné zaujímavejšie krajiny. Takže držte palce nech sa mi to podarí. Uvidíme, čo to dá a aký blog budem zajtra písať.

K mojej bakalárke, dostala som akýsi blok. Neviem ako pokračovať, neviem čo od nej očakávam, neviem kam sa chcem dopracovať. Teda.. dobre, viem kam sa chcem, resp. musím dopracovať - k tomu ako sa formovala slovensko-maďarská hranica. Lenže všetko je tak komplikované a jediné čo môžem povedať o minulosti nás a Maďarov je - PROBLÉM. Toto slovo dokonale vystihuje všetko, čo je potrebné. Problém s hranicou, problém s etnikom, problém s politikmi, vnútropolitický problém, problém s hrdosťou,... problém, problém, problém. Všetci mi síce hovoria, aká skvelá téma to je, ale ja nemám ten pocit. Jednak sa musím odosobniť, jednak musím byť objektívna a poukázať na všetky pre a proti. Bude to ešte zaujímavé si myslím.



 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama