25. 01. 2018 - štvrtok

25. ledna 2018 v 23:18 | Štoby |  Denné blogy
Zakaždým sa vrútime dovnútra ako veľká voda. Celá miestnosť obložená drevom. Stoly a pri nich lavičky. Dlhý bar pozdĺž, ktorého sa tiahnu vysoké stoly s barovými stoličkami. Obzeráme sa.. náš stôl je prázdny. Čaká nás. Na naše nové historky, sťažnosti, postrehy, ... na nové spomienky, ktoré pri ňom vytvoríme, na nové myšlienky, ktoré nás napadnú, na neutíchajúce záchvaty smiechu.
Prečo chodíte do Budíka? Veď je to krčma a smrdí to tam!



Prečo tam chodíme? Otáčam sa na svojho najlepšieho kamaráta s otázkou v očiach. "Hm...," zamýšľa sa. "Cítime sa tam dobre. Nie, kvôli pivu. Alebo.. kvôli Romanovi." Usmejem sa. Čo je na našej lokálnej krčme iné ako na ostatných podnikoch v našom meste? Prečo sa tento stal našou srdcovkou?

Príjemné prítmie pôsobí útulne. Milé čašníčky večne pozitívne naladané. Aj keď sú nahnevané, povedia ti. Nikto sa nikam neponáhľa. Nikto sa na teba nepozerá s nenávisťou, že si prišiel. Cítiš sa vítaný. A nie len prvýkrát. Každý jeden raz. Prostredie tiež stojí za zmienku. Jedno slovo, ktoré ho celé charakterizuje - retro. Staré platne na stenách, na poličkách modely veteránov, obrazy starých, kedysi populárnych áut. Plagáty kapiel z minulého storočia sú kontrastom k modernej plazme na stene, ale nevadí ti to. Máš pocit akoby to tak malo byť. Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že je všetkého všade veľa. Po chvíli ti dojde, že inak by si to nezariadil. Pred tebou zrazu pristane prvé, a určite nie posledné, pivo.

Ľudia. Ľudia, ktorých inde nestretneš. Priatelia, ktorí sú bezodnou studnicou nápadov, hlášok či tém na rozhovor. Nepoznajú ticho. Práve preto si objednávaš ďalšie pivo. Konverzácia prúdi plynule, bez trápneho ticha, kedy nemá kto čo povedať. Vtedy nepoznáme sociálne siete. Nepoznáme messenger, instagram, twitter. Nepotrebujeme ho. Vypíname virtuálny svet a zapíname realitu. Skvelú realitu, kde môžeme byť sami sebou. Môžeme byť vulgárny, priamy, ironický, satirycký,... Nikto sa neuráža. Smejeme sa spoločne. Ironické poznámky na vlastnú osobu oplácame rovnakou mincou alebo si zo seba spravíme ešte väčšiu srandu. Počuje nás celý bar. Nikomu neprekážame.

Budík je miesto, kde sa všetci stretneme v sobotu... o šiestej. Už sa ani nemusíme dohadovať, stačí to oznámiť. Je to miesto, kde sa po celom týždni všetci zídeme. Prídeme z Trnavy, Banskej, Bratislavy, Nitry.. či iných kútov tohto sveta a vylejeme si všetko čo nás trápi. Odreagujeme sa, vypneme. Vyčistíme si hlavy, naberieme energiu, ktorú budeme môcť mínať - na učenie, cestovanie, stresovanie, ... Hovorím sa, že smiech predlžuje život o nejaké minúty, my môžeme spokojne tvrdiť, že po jednej sobote pri našom stole sme nesmrteľní. A keď sa nás niekto ponižujúco pýta, čo vidíme na tej krčme, z ktorej chodíme značne zadymení, smradľavý, iba sa usmejeme. Dostávame tam totiž omnoho viac ako sme si objednali, ale to takíto ľudia nemôžu pochopiť a my sa im to nesnažíme vysvetliť, pretože to treba prežiť.

Štoby.

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama