26. 01. 2018 - piatok

26. ledna 2018 v 21:46 | Štoby |  Denné blogy
Pozerám sa okolo seba a vidím tých uhladených ľudí. Starajú sa o seba. Nevytŕčajú. Neplačú. Smejú sa na povel. Necítia úprimne. V hlave majú program. Čo sa to s ľudmi stalo? Dostala ich spoločnosť alebo sa ňou nechali dobrovoľne lapiť. Prečo ľudia nedokážu milovať vášnivo? Smiať sa z plného hrdla? Tancovať v kvapkách letného dažďa? Prečo ľudia nevedia všetky svoje city prežívať naplno? Možno to bude bolieť, ale človek by si mohol povedať stálo to za to. Prečo ľudia neplačú, keď cítia, že to jediné by im pomohlo? Boja sa, že ich ostatní označia za slabochov? Slzy však nie sú prejav slabosti, ale prejavom, že sme boli až príliš dlho silný.

Z ľudí sa stávajú roboty. Obyčajné bezduché stroje. Bez emócií. Bez vlastných plánov. Bez vlastného názoru. Ľudia túto krivdu odmietajú. Vraj si to vybrali. Týmto sa chceli stať. Bola to ich voľba. Avšak sú jeden ako druhí. Na neho sa pozerajú skrz prsty. Opovrhujú ním. Ukazujú na neho. Chcú ho ponížiť, aby im už viac neukazoval to, čím naozaj chcú byť - ľuďmi. Obyčajnými. Bez masky na tvári a pretvárky v duši. Ale títo ľudia sú už v tom. Úplne pohltený v kruhu. Rútia sa však nebezpečnou rýchlosťou a jediný výskok by znamenal okamžitú smrť.
Pamätáš ako si tancoval na parkete a nikto sa k tebe nepridal? Spokojne si sa zabával, aj keď si nepoznal ani jedno slovo z piesne, ktorú hrali a tvoje pohyby vyzerali naozaj smiešne. Naozaj si vyzeral, že keď rozdávali motoriku, odišiel si radšej na záchod, pretože ťa nebavilo stáť v rade. Zamýšľal si sa niekedy, prečo sa k tebe nikto nepridal?
Príliš kučeravý.
Usmiaty.
Bezstarostný.
Netechnický.
Jednoducho si príliš iný, aby si bol akceptovateľný. Spolu sme však boli dokonale trápna dvojica. Neprekonateľní blázni. Bezstarostní rojkovia, ktorí žili. Smiali sa. Vždy si bol dokonalý, práve kvôli tomuto. Áno, je to gýč, ktorému som sa chcel vždy vyhnúť. Hovorím si, že sme zažili príliš veľa krásneho a úsmevného, aby sme sa sa utopili v depresívnych myšlienkach.
Ani neviem, čo som týmto chcel povedať, ale som rád, že som to zo seba dostal. Možno to niekomu pomôže. Možno to pomôže aj tebe. Pomôže ti to nájsť sa. Možno, nájsť ma. Opäť. Možno začneme úplne od nuly, pretože tam kde život dal bodku, sa neoplatí dávať čiarku. Ako dvaja noví, známi neznámi sa postavíme oproti sebe.
S úsmevom na perách sa ti predstavím, nezáležiac na tom, čo sa kedy stalo.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama