31. 01. 2018 - streda

31. ledna 2018 v 21:00 | Štoby |  Denné blogy
Poznáš to? Pomáhaš, kde komu, ale sebe nijako pomôcť dokážeš.. klišé? Zrejme áno



Posledné dni prehodnocujem vlastný život. Moja snaha zachrániť celý svet ma doviedla ma pomyselný okraj. Odkedy som začala cvičiť sledujem závistlivé pohľady ľudí. Počúvam ako veľmi mi prajú toto moje nové telo, avšak ani sa neotočím, už sú tu reči. Jasne, poviete si ľudia. Tiež si to hovorím, stále dookola si opakujem, že to robím pre seba a nikoho iného. Vtedy sa ozve moje záchranárske ja šepkajúc mi aký neskutočný sebec som. Vždy keď odchádzam do fitka mi hlave znie, že som nevďačná, keď svoju mamu nechávam doma. Stále, keď odchádzam na intrák si hovorím a čo naši?

Tak veľmi by som chcela byť aspoň raz sebec. Jeden jedinýkrát porušiť pravidlá s porušiť pravidlá a potom znova a znova. Zbaviť sa akéhosi pocitu zodpovednosti za celý svet. Neriešiť veci, ktoré nemôžem ovplyvniť Netrápiť sa iracionálnymi démnomi, ktorí ma mátajú. Tak isto to bolo aj keď ma prijali do Maďarska. Nebol to len strach z neznáma, ktorý ma prepadol, ale aj strach z toho ako to budú vnímať naši.

A potom príde.. Kedysi bol jeden človek, ktorý v mojom živote znamenal fakt veľa. Vedel o mne všetko, dokázal pomôcť so všetkým, bol tu stále. Nastal však zlom, ktorý ma položil na kolená. Dovtedy tu totiž nikto taký nebol. Samozrejme mám svojho najlepšieho kamaráta, najlepšiu kamarátku, ale toto bolo iné. Potom sme sa už iba hádali no z nejakého dôvodu sme boli neustále v kontakte. Okej, Domča sadista miluje, keď ju niekto položí na kolená a potom sa pitve v ranách. Je to super pocit. Nakoniec sme sa dostali do fázy, kedy sme si vedeli písať a byť v kontakte iba keď osoba niečo potrebovala. Moja hrdosť mi nikdy nedovolila napísať jej o pomoc, no ona problém nemala. Pomoc ? Jasne! Pomôžem ti, hoci si zo mňa stále robíš srandu, ponižuješ ma a nemáš na mňa pekné slovo ← a toto nebola irónia.

Začalo sa to stupňovať. Narážky, urážky, môj smútok a depresia. Mohla mi tá osoba povedať, že som len "to"? Že jednoducho nie som baba ani chalan, som len to.. neskôr využila moju závislosť na Harry Potterovi k tomu a jedna diskusia viedla k tomu, že na moju otázku či si myslí, že sedím na okne a čakám sovu s listom z Rokfortu, odpovedala, že ku mne by to úplne pasovalo. Neskôr som dostala nový mobil, ale stále používala starý, ale mala som dve sim karty. V novom mobile starú, v starom mobile novú s číslom, ktoré nikto nevedel. A tuto osoba si myslela, že som tak hlúpa, že keď prídem domov tak si premením jednu sim kartu do starého mobilu a používam starý.

Pre niekoho sú to možno malichernosti, ale pre mňa nie. #poďmesaľutovať
Viem, viem, viem! Človek by sa nemal obklopovať negativitou a ľuďmi, ktorí z nás vysávajú energiu, ale ja si nemôžem pomôcť. Asi to je výchovou, možno povahou. Chcem zachrániť celý svet, pomôcť všetkým ľuďom. Dominička, ale to sa nedá. A možno áno. Budem sa ďalej snažiť zachrániť iných, no pokúsim sa nezničiť seba.
Asi ani neviem, čo to chcelo byť, asi iba malá spoveď.
Štoby

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Jeife Jeife | E-mail | Web | 31. ledna 2018 v 23:03 | Reagovat

Na dve veci prijdes driv nebo pozdeji ...
1 - pokud chces zmenit svet - musis zmenit sebe.
Pokud chces aby byl svet stastny, musis zacit u sebe.
Sebe, u sebe, vse se toci kolem tebe :)
2 - mej se rada, jinak bude negativni stranka veci porad pritomna.
Pokud nevis kudy kam - muj blog - menu - clanek - jake to je, kdyz ti umre pritel?

:)

2 Domi Domi | 1. února 2018 v 11:36 | Reagovat

[1]: aj tak som názoru, že je to všetko len o hlave, proste keď človek presvedčí vlastnú hlavu dokáže aj nemožné
K bodu 2, fakt sa snažím, ale niekedy je to veľmi ťažké.. a idem si ho prečítať :)

3 Jeife Jeife | E-mail | Web | 1. února 2018 v 13:05 | Reagovat

Ano, jde prave o presvedceni a uvereni ve sve hlave :)
Preju prijemne cteni :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama